sobota 14. septembra 2013

Legenda



Teraz starý cintorín
Vraví príbeh storočný
Pomník mýtom opradený
A kráska čo spí pod ním

Tak znova vracia sa sem
Keď spánok mu prebudí
Sen v ktorom potok sĺz
Vyviera z jej hrudi

Pocestný vždy vracia sa
Kde cesta jeho vzklíčila
Keď rodná zem pod tatrami
Svoje deti späť volá

Únava však premohla ho
V krásnej lúke pod lesom
Kde tak dávno čiernu Minu
Oddávali plameňom

Spomienka ho v hlave máta
Ako v šatách uhľových
Kráča v jedno letné ráno
V žiali k dverám kostolným

Meluzína meluzína
Temné mory ničia ho
Padá niekam z nášho sveta
Do svojho sna čierneho

Dlho blúdil dlho strácal
Peniaze aj spomienky
Zabúdal na všetko hrozné
Späť sa vracia za chýrmi

O tom ako kult žobrákov
Noc čo noc tam schádza sa
Hádam pre tých pár modlitieb
Dnes sem znova vracia sa

R:
Mŕtva
Kráča
Bledá podsvetím

Biela
Svieca
Žiari je v rukách

Oči mu roztvorí
Žiara čo nad hrobom
V nej lieta ó temná
Pod čiernym závojom

Zrazu nad obzorom
Ozýva sa výbuch diel
To následník Ferdinand
Do ríše mŕtvych odišiel

R:

A tak sa končí
Príbeh jednej z nás
Sto rokov je dlhý čas

Bolo to tak dávno
Ľudstvo už zabúda
Zostala len legenda

Ja ďalej chodievam
Na starý cintorín
Dvíham pomník zas sám

Verím v jej nevinu
A tak vás prosím tu
Nechajte ju kludne spať



Predslov Minin príbeh 2



Tulák píše o tom, ako Mina kráča v ťažkých, čiernych, mušelínových šatách schodíkmi do kostola, v zástupe vznešených a urodzených ľudí, po boku jej snúbenca ktorého nikdy nemilovala. Ťažko môže tulák vidieť jej výraz tváre, i keď stojí ako obvykle pod kostolnými schodmi a prosí o mizerný groš, Mina je ukrytá pod jasným slnečníkom. No tulák vie dobre že smúti. Sadá si do kostolnej lavice, otvorí si spevník a tíško odrieka modlitbu. Len náznakom vidieť ako sa jej pohybujú pery. Zrazu dvíha zrak, vysoko ku chrámovému oltáru a zo zaslzených očí jej tečú po lícach dva čierne potôčiky. A zamdlela. Tulák sleduje ako ju odnášajú dvaja statný mládenci v rukách a nakladajú ju do koča. Pred tým, než stačia zatvoriť dvere, nasadá k Mine jej matka zo zarmútenou tvárou plnou výčitiek a koč zo štvorzáprahom sa rýchlo pohýna smerom ku kaštieľu.
-
Bude to asi tým že zomrela trinásteho. No niečo zlé sa stalo, tulák to vedel. Celý týždeň pred jej smrťou sa ozýval z jej komnát hrozní krik, ženský krik. A prosba „Odpusťte mi!“
O pár dní to prišlo, žiadne tajomstvá, bola toho plná dedina aj okolie. Za lesom ju upálili a tak vyhnali z nej diabla. Chúďa, čo si musela vytrpieť pre nešťastnú lásku.
-
Inkvizícia na začiatku 20.storočia, krutá realita ktorej sila zničila jej krásne predstavy o živote. Ale tulák už aspoň vedel prečo bola rakva na pohrebe zatvorená, prečo rodina nevyronila ani slzu a prečo ju pochovali v ten istý deň ako zomrela. Tento príbeh nadobúdal čoraz temnejší, diabolský rozmer.
-
Tu sa tulákovo rozprávanie prerušuje. Odišiel s toho prekliateho kraja pod Tatrami, kde vládne čisté ľudské šialenstvo. Kde diabol ľudom rozum zatemňuje a poctivému tulákovi sa pri tom všetko nedá ani dýchať.
-
Blúdil svetom. Bol v Amerike, v Británii, v Afrike aj na Sibíri. No niečo ho znova ťahalo späť. Boli to už roky, no stále niečo z toho všetkého v ňom zostalo. Črepina zabodnutá hlboko v hlave. A tak sa vracia znova do Uhorska.
-
Zastavil sa po dlhej ceste v jednom hostinci na Morave, kde si vypočul od potulného hráča kariet, chýr o prekliatom dievčati Mine, a o tom ako sa na jej počesť, noc čo noc, schádzajú sa nad jej hrobom otrhaní tuláci aj dobrodruhovia. Vzdávajú česť tuláckej princeznej, ktorá pre lásku k jednému z nich zostala v prekliatí.
-
A tak sa na druhý deň ráno vydal znova na východ, kam ho sama duša ťahala. Keď o pár dní dorazil po rokoch znova späť, zastihla ho noc a tak sa rozhodol prespať pod lesom, na voňajúcej lúke v blízkosti bývalej hranice, kde kedysi tak kruto dokonalo to nevinné dievča.
-
Sníval sa mu sen. V ten deň keď sa Mina dopustila tej hanby v kostole, si pod rúškom večera, keď služobníctvo opustilo jej komnaty, obliekla zamatový plášť, a vydala sa bosá po zarosenej, chladnej záhrade do neďalekého lesa.
Ráno sa Minu vydá hľadať služobníctvo, a nachádzajú ju práve prebudenú, celú od krvi, ako stojí nad mŕtvym žobrákom, ktorého ešte nedávno milovala.
O týždeň skončila svoj mladý život. Tulák vidí vo sne ako sa Mina dostáva do krajiny mŕtvych. Znova kráča v tých ťažkých šatách a v rukách drží sviečku, ktorou si svieti na cestu a plače. Prechádza sa podsvetím a hľadá svoju lásku, zatiaľ čo na zemi prešiel čas dvanástich rokov.
-
Budil sa pred polnocou. Vonku bola jasná a horúca noc, na prelome 17. a 18. júna 1914. pár metrov od lesa, pod ktorým prespával, bol cintorín, na ktorom pochovali to čo nestihlo z mini zhorieť. Zazrel žiaru, pomník a otvorenú jamu bez truhly z ktorej sa šírilo jasné svetlo nad ktorým sa vznášal čierny anjel, z havraními krídlami, obostatí skupinou asi tucta otrhaných ľudí, ktorý si pred tou nevídanou nádherou zložili z hláv klobúky a klaňali sa. Žobrák si matne spomínal na krásnu Mininu tvár, kedysi červenú a žiariacu životom, teraz na smrť vyblednutú.
-
A svitne deň, čierny deň, rozoznievajú sa kostolné zvony a všetci žobráci do jedného padajú k zemi, nevedno prečo, sťa podťatý. Spoza neďalekých hôr sa v svitaní ozýva ohlušujúci výbuch z dela a žiara ktorá prebleskla nebom.
A mini nebolo. O dva dni sa tulák dozvedel že sám nasledovník trónu František Ferdinad bol v Sarajeve zavraždený. O rovný mesiac prichádza v krásnom letnom dni správa o vypovedaní vojny a následnej mobilizácii. Tu sa končia tulákove zápisky do denníka.                                                                
                              

Diablova nevesta



Našiel som knihu kníh
V nej príbeh zvláštny stál
Ako jedna z mŕtvych
Anjel sa z nej vraj stal

Odvtedy snívam
Sne ktorý nemá hraníc
A v ňom ho vídam
Ako diabla v maľbách starých

Kam, kam len kam
Ma milá
Kam ťa strácam

Prečo ešte stále spíš
Svoj sen hľadáš v páperí
Keď všade vôkol nás
Počuť len samé výstrely

Tak vojak vráť sa k zákopom
To dievča predsa nespí
Je mŕtva jak všetci navôkol
A sen sa náhle stratí – tiež

Svoj osud mu dá
Zabodnutá črepina zla
Pod srdcom dieťa nosí
Vraj to bol diablov zlosyn

To dieťa nevinným
Bol synom pokrvným
V tej noci prekliatej
Nevesty diablovej

Láska ju pomiatla
Šaty si vyzliekla
Pod hájom lipovým
Oddaná diablovi




   

Medzi nebom a zemou



Kam siaha ľudská myseľ
Tam sídli jeho skrýš
Občas sa volá diabol
Dívaj sa uvidíš

Príbeh
Je tak pravdiví
Sklamem tých
V ktorých zvíťazil
Strach

Kam siaha ľudská myseľ
Tam sídli jeho skrýš
Občas sa volá diabol
Dívaj sa uvidíš

Niečo zlé
Udialo sa
V tej čiernej hmle
Stojí Mina

A krv má na rukách ä
A posledných síl
Stojí nad obeťou
Kráľom žobráckym

Spriahla sa z diablom
Je vinná je vinná

Spriahla sa z diablom
je vinná, je vinná
spávala z rohatými
pomsta pekelná

čarovala po nociach
zaklínala ľudí
popravená dnes bude
na poludní

horí
hranicou sa
rozlieha
jej nevinný
plač

pod ňou
sa zmieta
smiechom
a lieta si lieta
prach

kapitoly kníh
zmocnil sa ďalší
čo chodil po svete
a raz a navždy

zapísal príbehy
o krásnej Mine
dala sa zviesť diablom
to je jej príbeh

tých pár strán
vraví o jej nevine
je diablom ovládaná

a diabol zvíťazil
znova nad svetom
stáročia smeje sa
do tváre ľudom

dnes Mina zajtra ty
budeš ten ďalší
na koho bude chcieť
niečo zlé našiť




Predslov Minin príbeh



Veriť v nevinu mini, stalo sa mi poslaním. Našiel som knihu, bola viazaná v koži a listy jej už stihol poznačiť čas. Písalo sa v nej o osude tej ktorej pomník sa snažím už niekoľko dní postaviť na nohy.
Bola nevinná to len diabol sa zahrával znova s týmto svetom. A Minu si vybral ako najvznešenejší nástroj skazy. Všetko sa začalo keď sa za dedinou objavil tulák , už vyše mesiaca prespával na lúke pod hájom a vídali ho ako sa prechádza pod oknami mininých komnát. Diablov poskok Jeremiáš už stáročia pravá ruka zla, túlala sa po svete, oddával sa v koži úbohého tuláka radovánkam a zábavám obyčajných ľudí, raz tu raz tam, po päťsto rokoch vyšiel z najväčšej diabolskej hĺbky tohto sveta a už tretí rok skúma ľudí. Myslenie, žitie, nové spôsoby skazy a zla. V koži tuláka, z vreckami plnými zlatniakov a diabolskými spôsobmi. Hádam už od začiatku vekov žije v temnotách a jeho múdrosť a vynaliezavosť nepozná hraníc.
Dievča baróna, starý to rod, samému cisár pánovi rodina, nevinné, akých bolo v Uhorsku tisíce, kone, lesy, poľovky, zábavy, a nespútané radovánky za dverami jej komnát. A tu prichádza on, diabol v koži žobráckej, ošúchaná brašna a starý klobúk, uniforma chudáka čo blúdi si svetom. Každý deň ráno ju čakáva pod lesom, kam chodí jazdiť na koni dievča, ktoré pozná len sklamanie a chabú lásku na noc; sa do tejto krištáľovej nádhery jeho očí, rýchlo zaľúbi, a jej osud tak dostáva poľahky do rúk diabol. Už to nie je jej život, stala sa nástrojom zla, už patrí len osudu, osud však podpálil rohatý, iskierkou čo prináša skazu. Tá iskierka, jediný plamienok, a osud jej už nabral vlastný spád.
Dokázať jej nevinu a pravdu o ej príbehu tak padlo na oje plecia. Kniha čo držím v rukách má dve roviny. Tá v ktorej sa rozpráva príbeh ktorý sa traduje ako legenda medzi ľuďmi a ozajstná pravda o tom kto bol ten tajomný tulák. Svedectvo o mininej nevine.                   

Jej osud




Túžila stať sa dámou
V krajkách uväznená
A tak strácala deň za dňom
Stratená, vznešená

Pevci hudú na ňu pieseň
o osude krajovej
čo oddala osud sveta
do rúk lásky žobráckej
-
posteľ z bledým baldachýnom
spí tíško netuší
čo si zmyslel v tejto noci
osud jej ju zaskočí

každá mladá princezná
má svojho anjela
pripravte sa na jej príbeh
ktorý vám rozpovedá
-
jeseň bola čierna
lístie opadlo
zrazu prišiel pútnik
čo mal v rukách kyvadlo
-
prechádza sa pod oknami
je komnát plné sú
malieb šiat a zlatých priadzí
vznešenou ju volajú

a on chudák v rúchu čiernom,
zaľúbená doňho snáď
nevie v tejto zlatej klietke
pochopenia preňho nájsť
-
takto svetom odmietnuté
dievča z domu utieklo
deň čo deň ho čaká márne
tuláka viac nebolo

hľadáš blúdiš nedozvieš sa
prečo dal sa takto zviesť
prečo dáma z rodu kráľov
rozplakala preňho svet
-



Predslov Mina



Vraj traduje sa že jeden tulák, vraj bol beznohý, rozprával príbeh o jednom dievčati ktoré sa pre nešťastnú lásku premenilo na anjela, ktorý nevinne zoslal na ľudstvo vojnu. Ten tulák stratil v tej vojne nohu a jeho milú odviedli nevedno kam.
Vraj hľadal pod tatrami hrob tajomnej Mini ktorá žila v prepychu a krajkách, jazdievala na koni, tancovala na báľoch a odmietala ženíchov. Na začiatku storočia, ktoré ukázalo pravú, hrozivú tvár ľudstva. Až kým sa nezaľúbila do podobného tuláka ako bol on. Bola v tom nevinne, hádam ani nevedela čo všetko tým spôsobí. Však barón, jej otec, starého čestného rodu o tom ani počuť nechcel. Svet jej ubližoval a preto si želala postiť sa mu. Vraj čarovala a po nociach odriekala zaklínadlá. Chodievala do lesov a nahá v mesačnom svetle tancovala na lúkach. A jedného dňa spravila niečo zlé, nevedno čo a komu. Ale trest ktorý ju postihol jej nedal kľudne spať ani po smrti. Pomník jej ,vraj spadnutý večne býva, a ten kto by ho zodvihol, tomu na rukách krv by zostala. Ale márne dvíhať, márne stavať pomník znova na nohy, na druhý deň nevedno prečo, vždy znova spadnutý je.
Čo mohlo spraviť také zlé, toto úbohé dievča? Prečo tak trpela že celý svet musel trpieť s ňou? Bola príliš sama v svete plnom francúzskej výchovy, drahých šperkov a jemných látok? Azda ju nechcel žiadny urodzený milovať, tak ako chcela ona, keď túžila po láske úbohého tuláka?
Vraj chodievali noc čo noc tuláci z okolia k jej hrobu. A v jeden večer, hneď ako padla tma a tuláci opäť mierili k jej hrobu, našli len prázdnu jamu, bez truhly a nad ňou anjela v čiernych krajkách, bielej tváre z havraními krídlami. V tej chvíli sa nad obzorom zaskvel prvý výbuch z dela a v diaľke bolo počuť prvé výstrely z pušiek a besní štekot guľometov, ktorý predznamenával príchod skazonosnej vojny.
A vraj toho čierneho anjela bolo vidieť neskôr lietať nad zákopmi a kráčať po rozblatenom fronte plnom mŕtvych tiel. A beda tomu kto by zostal v tom blate ešte živí, ten zomrie preľaknutý hrôzou v nekonečnom spaľujúcom ohni jej očí.
Vraj ona bola tou guľkou Gavriloa Principa ktorá prevŕtala srdce následníka trónu. Nakoniec to bola tiež ona, ktorá viedla stareckú ruku cisára Františka Jozefa keď podpisoval zmluvu o vypovedaní vojny, vojny, ktorá mala zničiť svet a svoju úlohu aj splnila. Aby neplakala a nesmútila len Mina ale s ňou aj celý boží svet.

               

Opportunity - Mina Gilet-Lee

Po nejakom čase som sa rozhodol dať na môj blog texty, ktoré som písal pre skupinu Opportunity v ktorej som pôsobil. Doteraz počujem dobré ohlasy na túto kapelu, aj napriek tomu že veľa prezentácii na verejnosti nemala. Náš posledný projekt bol príbeh Mini vytvorený ako koncept album, ktorý sa celkom vydaril, škoda že zapadol na skúšobni prachom.

OPPORTUNITY - MINA GILET-LEE
HUGO STYX

1. Čierna noc čierny deň
2. Predslov Mina
3. Jej Osud   
4. Predslov Minin príbeh
5. Medzi nebom a zemou
6. Diablova nevesta
7. Predslov Minin príbeh 2
8. Legenda  
    

Čierna noc, čierny deň


Pomník spadnutý
Sto rokov a pár dní
Pýtaš sa kto je to
dievča čo pod ním spí

Skús sa zadívať
V diaľke ju uvidíš
Dážď zmáčal bielu tvár
Krajky a mušelín



Skláňam sa a smútim
Nad hrobom neznámym
Skúsila niečo zlé
Tomu však neverím

Dvíham ten pomník sám
Na zem už nepatrí
Chodím tam každá deň
Vždy znova spadnutý

Nachádzam
Pomník dvíham
Smútiť viac
Ju nenechám

Hľadám
Blúdim v skrýšach
Tajomný kľúč
v rukách mám

prosím
vás prosím
nechajte Minu
nech tíško spí

v túto noc tuláci, ženú sa k jej hrobu
víta ich prázdnotou, nenájdu  ňom truhlu
čo sa tu mohlo stať, keď takto bez krídel
vylietla odtiaľ von, a zrazu prišiel – ten deň

čierny deň
čireny deň

(dreamovka)

súmrak svitá
v ráne krásno
zrazu nad krajom
ozýva s zvon
v diaľke týči sa hrdá tatra
z ktorej zlietajú jak orly lietadlá

spoza tých kopcov, skaza sa blíži
peklo sa otvára, čierny sa zišli – dnes

krvou sa podlieva svet padá z nôh
odniekiaľ prichádza útok
vojna je iba cirkus slávny
ktorá z ľudí klaunov spraví

míňa sa teplo, tuhne krv v žilách
nevrátim sa domov, nečakaj ma milá
zrazu sa stáva, vojna nevestou
z ktorou si líham, spať do zákopov

a boh len díva sa
jak národ padá z nôh
do blata vrýva sa zákop

zemou sa rozlieha
hromový hukot diel
besný jak roj dravých včiel

králi aj cisári
bijú sa o život
kalná spúšť vteká do vôd

nikto z nich však nevie
kto to len zavinil 
až do týchto chvíľ

a boh len díva sa
jak národ padá z nôh
do blata vrýva sa zákop

zemou sa rozlieha
hromový hukot diel
besný jak roj dravých včiel

jedna z mnohých
zbadal prvý
v šatách krajkových
padol mŕtvy

nad zákopom
v rúchu anjelskom
havranie krídla má
vo1á sa Mina

tak ľudia do zbrane
keď prišiel čierny deň
večera nedožijem

vojna a ten diablov špás
a boh ma príme len
len ak nezabijem

čo sa tu mohlo stať
snáď zlyhal veliteľ
nie anjel čo priletel

tak ľudia prestante
skončite zabíjať
zajtra vdovy budú plakať

a Mina díva sa
jak svet ľahučko
ľahučko podľahol

stačí len iskierka
a tenká zápalka
zmení sa na popol

tak ešte chvíľočku
chvíľočku počítaj
od jednej do desať

a keď si príde smrť
p teba aj po tých
čo do vás budú strieľať

tak poďte bratia sem
z radosťou príme zem
aj tie vaše telá

keď stará nahá smrť
chodí sa pozerať
na skazu tohto sveta

aj keď už budeš tam
ver nebudeš sám
kto bude krv  rukách mať

kým starý cisár pán
bude nás ku guľkám
ešte ďalej posielať 



a keď už vystreli
budú len doznievať
treba tých mŕtvych aj
do zeme pochovať

zrazu im závidíš
že nie si jeden s tých
ktorý sa zajtra už
k zákopom nevráti

a smrtka s kosou
je len služobník boží
tak pime na toho
koho dnes zloží